Poriadne raňajky

Raňajky sú naozaj základ dňa a preto ich doma nikdy nevynechávame (navyše to vraj zvyšuje riziko srdcovocievnych ochorení, tak neriskujte a poriadne sa najedzte).

Ja raňajkujem hneď dvakrát, doma niečo malé a v práci to doplním ešte jednou poriadnou porciou. Ak hneď po zobudení nie som hladná, pripravím si aspoň malé ovocné smoothie alebo kúsok chleba s pomazánkou. Inak sme závislí na ovsenej kaši a na obvykle aspoň trochu zdravých, ale stále
sladkých dobrotách.


Jedny raňajky nestačia. Po zobudení nebývam hladná, ale potrebujem do seba dostať niečo malé čo ma nabije dostatočnou energiou, aby som zvládla prechádzku/beh po poliach s našimi psami. Väčšinou to vyrieši práve mix ovocia s akýmkoľvek rastlinným mliekom. Po prechádzke ma potom čakajú druhé a oveľa väčšie raňajky. Keď to tak počítam, denne do seba...

Často mi v chladničke zostane zopár nevyužitých šampiňónov. Je ich príliš málo na hlavné jedlo, ale tak akurát pre jedného človeka na raňajky alebo na večeru. Aj z pár ingrediencií sa dá behom pár minút vykúzliť chutné jedlo.

Keď ste sa konečne prejedli ovsenej kaše a je čas skúsiť niečo nové, môže sa hodiť pšeno. Malé guličky, ktoré uvarené na sladko pripomínajú ryžový nákyp. Najlepšie na nich je, že výborná chuť vydrží aj niekoľko dní, takže stačí pripraviť vopred väčšiu várku a na pár dní máte vystarané. Recept mi poradila mamka mojej kamarátky Teruš.

Znie to síce obyčajne a jednoducho, ale z výsledku som padla na zadok a zjedla na posedenie celú panvicu. Proste rýchly super recept! Najlepší, ak nemáte času nazvyš a chladnička je poloprázdna. Aspoň nám sa doma vždy povaľujú fazule a paradajky v konzerve pre prípad núdze.

Veganských pomazánok a paštík nájdete v obchodoch viac než dosť. Priateľ má najradšej mierne pálivé mexické, mne ku šťastiu stačí obyčajná cícerová, alebo sojakrém od spoločnosti Lunter. Úplne najluxusnejšie sú podľa mňa paštiky Patifu, tie si na rožok rada namaže aj moja mäsko milujúca kolegyňa. Aby sme však aspoň trošku ušetrili, chcela som...

Naša raňajková stálica. Pripravujem ju vždy keď mám o trošku viac času. Priateľovi nahrádza obľúbenú vajíčkovú variantu a vďaka čiernej soli ju aj chuťovo pripomína. Mne po nej, narozdiel od originálu, nebýva tak ťažko. Kombinácia s červenou paprikou je moja obľúbená, ale rada si ju dám aj s hubami alebo mrkvou.

Ako malá som ju neznášala, pretože to bolo na mňa až príliš "rozmočené" a podivne bezfarebne pôsobiace jedlo. Teraz ju varím aj 5krát za týždeň. Nech žije ovsená kaša!

Keď máme chuť trošku zhrešiť, napcháme sa hneď zrána lievancami s džemom, ovocím, alebo javorovým sirupom. A potom si ideme zas ľahnúť, pretože s tak plným bruchom sa nedá fungovať.
(Neskúšajte to cez pracovný týždeň)