Môj prechod na vegánstvo - alebo čo bolo predtým

Trvalo mi fakt dlho než som tento článok napísala a tomu odpovedá aj jeho dĺžka - musela som ho rozdeliť na 2 časti :D. Ak vám stačí skrátená verzia a neradi čítate romány, vegánkou som z nasledujúcich dôvodov:

1. Primárne z etických dôvodov. Mám rada všetky zvieratá a ak môžem urobiť niečo preto, aby kvôli mne čo najmenej trpeli a čo najmenej zomierali, tak to urobím. Obzvlášť keď je riešenie tak jednoduché.
   
2. Z ekologických dôvodov. S našou planétou to bohužiaľ ide dolu vodou a čoraz viac vedcov odporúča práve prechod na rastlinnú stravu (ak nie 100% vegánstvo tak aspoň výrazné zníženie spotreby živočíšnych výrobkov), ako jeden z možných spôsobov záchrany.
   
3. Zo zdravotných dôvodov. Mám alergiu na mlieko a množstvo ďalších neduhov, ktoré sa mi darí aj pomocou vegánskej stravy držať na uzde.
   

Tak hotovo, už o mne viete všetko podstatné a môžete sa mrknúť na nejaké dobré recepty.

Pre tých, čo fakt radi čítajú, ponúkam o dosť dlhší príbeh.

Vegánsky sa stravujem približne od konca roku 2013, čo už je pekných pár rôčkov a ešte som nezomrela na nedostatok bielkovín a vitamínov - yes! Cesta až sem ale bola pomerne kľukatá. Prešla som si snáď všetkými spôsobmi stravovania.

Obdobie jedz, čo ti chutí.

Mám za sebou celé dlhé roky nezdravého pojedania úplne všetkého, bez väčšieho premýšľania o tom, aký to má vplyv na moje zdravie alebo nebodaj na zvieratá (s malými výnimkami, niektoré druhy zvierat som nebola ochotná jesť ani vtedy). V tomto období ma varenie nebavilo ani trochu a čo najviac som sa mu vyhýbala. Rovnako desivá pre mňa bola predstava konzumácie šalátu a inej čerstvej zeleniny, do ktorej som sa musela často nútiť. A väčšinou som sa nedonútila. Taký hlávkový šalát mi chutil ako kus trávnika. Dnes radšej nechcem ani myslieť na to, ako po celé tie roky vypadal môj jedálniček a aký to malo dopad na moje pošramotené zdravie. Každopádne od tohto, pre Česko aj Slovensko pomerne obvyklého spôsobu stravovania, som v posledných rokoch štúdia bakalára prešla k snahe o vyváženú všežravú stravu. 

Obdobie zdravého všejedlíka.

To už som mala dostatok zdravotných problémov, okrem iného alergiu na mlieko a podivné bolesti brucha a žalúdka, zlú pleť a časté prechladnutia, ktoré som chcela stravou postupne zlepšiť. Pretože som vážne verila, že mäso jesť musím, aby som bola zdravá, jedla som ho aspoň pár krát týždenne. Mäso od poctivých farmárov. Jeho konzumácia mi ale napriek tejto poctivosti radosť vôbec nerobila. Uvedomovala som si stále viac odkiaľ prišlo a čo za ním stojí. A ešte stále som ho nevedela správne pripraviť, takže sme doma mali na stole stále klasiku - mäso a prílohu. 

Obdobie krátkeho vegetariánstva.

Keďže môj priateľ má zvieratá rád rovnako ako ja, rozhodli sme sa spoločne mäso úplne vypustiť a prejsť na vegetariánstvo. To trvalo pár týždňov a prinieslo nám to rozhodne lepší pocit z jedla. A ja som ešte stále skoro nevedela variť. Už si to moc nepamätám, ale asi sme jedli hlavne rôzne náhražky mäsa, nadšení z toho, čo všetko sa dá vyrobiť. Takže v podstate prevládalo stále "mäso" s prílohou :).

A potom sa ma jedného dňa niekto spýtal, či som vegán. S hrôzou v očiach som bleskovo uistila dotyčného, že som rozhodne vegetarián a žiadny extrémista. Predstava vegánov sa v mojej hlave totiž automaticky spájala s fotkami z nejakej demonštrácie, kde polonahí aktivisti ležali v kalužiach krvi. Vegáni vďaka tomu boli pre mňa automaticky šibnutí radikáli, aj keď som o nich a ich zásadách nič viac nevedela. Chlapík sa na mňa len jemne usmial a podotkol, že on je vegán. A ja som zostala mierne v šoku, pretože ten sympaticky pôsobiaci človek moju predstavu narušil a jeho následné vysvetlenie vegánstva neznelo vôbec extrémne.

(Čo je inak dobrý príklad toho, že na každého pôsobí iná forma aktivizmu. Na moju jemnú introvertnú dušu najprv zapôsobila viac logika, zrozumiteľné vymenovanie dôvodov a rozhovor, neskôr lákavé fotky vegánskeho jedla a až potom drastické zábery, ktoré ma už len utvrdili v mojom rozhodnutí. Všetky formy aktivizmu ale určite majú svoje miesto a opodstatenie).

Po príchode domov mi to nedalo a pustila som sa do vyhľadávanie informácií. Prešla som skoro celý web soucitne.cz, niekoľko vegánskych blogov o varení a skúsila som si pustiť aj jedno video ohľadom mliekárenského priemyslu. Vydržala som to sledovať asi 2 minúty a dodnes ma tie zábery desia. Ďalšie video mi ukázalo, čo všetko sa spája s produkciou vajíčok. Ani to som nedokázala dopozerať. V hrôze som oznámila priateľovi, že prechádzam na vegánstvo a doma už vajíčka, ani tie šťastné, kupovať ani pripravovať nebudem. Mliečne výrobky sme vďaka mojej alergii doma mávali len výnimočne v prípade, že na ne dostal chuť priateľ takže nám toho moc na výber nezostalo. A jeho reakcia? "Proboha! To budeme jíst furt jenom salát?"

Jeho strach a výrazný počiatočný odpor bol dosť opodstatnený, keďže bol a je ešte horší kuchár než ja a predstava stravy vhodnej tak akurát pre králikov nelákala ani jedného z nás. Ale zvládli sme to a ako to prebiehalo popíšem zase v ďalšom článku. 

P.